PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď zakladáš metalovú kapelu v roku 1984 v bývalom východnom bloku, nezakladáš deathmetalovú kapelu. Skúšaš hrať covery JUDAS PRIEST, MOTÖRHEAD, VENOM a podobne. Ale časom sa veci môžu vyvinúť všelijako. Aj tak, že keď potom v roku 1992 na MTV pustia klip k tvojej vlastnej skladbe „Dark Age“, ľudia hľadajú sánky (spodné čeľuste) u dolných susedov, lebo taký bohovský death metal si od Poliakov, síce metalovo dlhodobo zdatných, predsa len nepredstavovali. Nakoniec v roku 2024 oslavuješ 40. výročie založenia ako legenda žánru. VADER oslavu vylepšili o to, že na jubilejné turné pozvali aj bývalého gitaristu Mausera a do setlistu zaradili komplet album „Black To The Blind“, na ktorom Maurycy vstúpil na temnú stranu Sily. Keď k tomu prirátam, že oni zlé koncerty proste nehrávajú a kam prídu, tam „je metal!“, bolo jasné, že sa ide zase, už ani neviem koľký krát.
Celkom prekvapilo, že úvodných WARSIDE sledovalo len niekoľko desiatok ľudí, vravel som si, „snáď sa nejakí nazbierajú, nech nie je hanba.“ (Rozumiem tomu, že pri „nasekanosti“, kedy máte 20. VADER, 22. AGNOSTIC FRONT a 24. JUNGLE ROT, je ťažké nájsť si čas a obeživo na všetko.) Kvinteto z francúzskeho Lyonu s nehraným nadšením nadelilo nálož agresívneho, divokého rýchleho death metalu, štýlovo zhruba okolo VOMITORY (od ktorých majú aj cover), MALEVOLENT CREATION, s trochou francúzskeho korenia (BENIGHTED) a v niektorých momentoch, keď vokalista vytiahne štopeľ z výlevky, sa otierajú aj o kategóriu „brutal“. Na scéne sú od roku 2018, dlhohrajúci album ešte nemajú, ale časom iste bude.
Aténski BIO-CANCER sa žartovne „ospravedlnili“, že na deathmetalové turné vytiahli s thrash metalom. Už z domu som vedel, že niet sa za čo omlúvať, ono to obzvlášť na novších nahrávkach nie je povedzme ten taký starý dobrý pohodový „Bay Area trešík“. V tomto gréckom sú do výzbroje zaradené napríklad aj klepačky a tie spolu s vizážou hudobníkov dodali intenzívnemu vystúpeniu nádych divokosti, ktorú od 80. rokov nadeľujú thrash/speed/black/death bandy z Južnej Ameriky. Rýchly výprask, kvalitné harmónie, jedovatý vokál, to sa hneď lepšie sypú dole schodmi do klubu ďalší fanúšikovia. Gréci režú s temperamentom, chytľavo, v besnení nájdu priestor aj pre melodiku, takýto thrash neomrzí.
A na záver oslávenci. VADER som videl toľkokrát, že ťažko sa už o nich v reporte obšírnejšie rozpísať. Aby prekvapili nejako „v zlom“, na to sú príliš veľkí profíci, to, čo robia, berú vážne a so srdcom, proste vidíte kapelu, ktorá si váži vlastnú dobrú povesť aj odozvu od fanúšikov. Aby prekvapili nejako inak – proste viete, na čo idete. Neviem ako to majú ostatní, ale oni sú presne tí, ktorí nastúpia na pódium, spustia a ja mám papuľu jak porciu melóna, lebo proste je tak nejako dobre, žiara sa hrudným košom rozlieva. Profesionálne vystúpenie, deathmetalová show, nezničiteľný Piotr stále vo forme, hláškujúci po poľsky aj po slovensky (tie výrazy, ktoré sa cudzinec naučí ako prvé, s nadšením malého dieťaťa, ktoré vie, že dospelí sa na ne hnevajú). Hádam po každej skladbe pozdravil Slovensko, fanúšikov, poďakoval za podporu. O dva roky ten chlap oslávi šesťdesiatku, ale formu má, ako keby mal polovičný vek. VADER na pódiu s troma gitarami sú ako keby deathmetaloví IRON MAIDEN. Aj keď v ich hudbe tretí takýto nástroj rozhodne nie je nutnosť, na druhej strane, každý má čo hrať a zneli fakt masívne. Ešte možno podotknúť, že Mauser by si svoje zdrhanie pred zubom času mal dať patentovať. Čo skladba, to nesmrteľná klasika. Ku koncu „Dark Age“, bez ktorej by mne osobne na koncerte predsa len čosi chýbalo. A po nej to zaraz aj boh má za sebou, radujme sa pekelne. Potom zahrmí imperiálny marš a je dobojované. I smutno sa môže spraviť na duši. Aj keď vlastne, prečo. Ľudí nakoniec vizuálne príjemný počet, aj keď nie taký, aby sa akcia takéhoto formátu zaplatila. O nejaké dva roky VADER iste prídu zase, majú nás radi. Budeme sa tešiť.
Setlist VADER:
1. Go to Hell (Intro) 2. Triumph of Death 3. Blood of Kingu 4. Sothis 5. Heading for Internal Darkness 6. Carnal 7. True Names 8. Beast Raping 9. Foetus God 10. Distant Dream 11. The Red Passage 12. Black to the Blind 13. War (Intro) 14. Dark Transmission 15. Wings 16. Dark Age 17. Shock and Awe 18. Helleluyah!!! (God Is Dead)
Foto: Laci Schürger
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.